Je možné užívať vitamín C vo vyšších než všeobecne odporúčaných dávkach ? A má to nejaký zmysel ?
Chemická štruktúra vitamínu C
Vitamín C (alebo kyselina askorbová) je ve vode rozpustná živná látka (živina) a vitamín, nevyhnutný k životu a k udržaniu telesného zdravia. V ľudskom tele plní vitamín C mnoho dôležitých funkcií. Je citlivý na teplo a vysoko citlivý na oxidáciu. Jeho presný chemický názov je kyselina L-askorbová alebo L-enantiomer (optický izomér, optický antipod) kyseliny askorbovej. Jej sumárny vzorec je C6H8O6.
Chemicky bol vitamín C poprvý krát izolovaný v roku 1928 maďarským biochemikom, laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo z roku1937 Albertom Szent-Györgyim, vtedy pod názvom kyselina hexuronická.
Vitamín C v prírode
Väčšina zvierat a rastlín si syntetizuje tento vitamín sama a nepotrebuje žiadne jeho prídavky. Na celom svete sa tak nedokáže prirodzenou cestou zásobovať vitamínom C len človek, niektoré druhy primátov,morčatá, indický netopier, medzi vtáctvom potom červení bulbulovia a z vodnej říše pstruh dúhový a losos.
Tento poznatok viedol niektorých vedcov k záveru, že neschopnosť prirodzenej produkcie vitamínu C je genetický defekt, a následne k hypotéze, že pokiaľ by sa jeho hladina u človeka vyrovnala s hladinou u zvierat, viedlo by to ku zlepšeniu jeho celkového zdravotného stavu.
K hlavným propagátorom užívania vysokých dávok vitamínu C patril napríklad dvojnásobný držiteľ Nobelovej ceny Linus Pauling. Tvrdil, že vitamín C je liekom na všetko - od nachladnutia až po rakovinu. Na sklonku svojho dlhého života (dožil sa deväťdesiattri rokov) užíval dennú dávku 12 000 mg vitamínu C a toto množstvo dokonca zvyšoval až na 40 000 mg v dobe, kedy u seba pozoroval príznaky nachladnutia !!
(doporučená denná dávka je v EU 60 mg).
Zdroje vitamínu C
Z rastlinných zdrojov sú na vitamín C veľmi bohaté šípky, rakytník, ďalej napr.citrusy (limetka, citrón, pomaranč, grapefruit), zemiaky alebo paradajky, papája,brokolica, čierny ribíz, jahody, karfiol, špenát, kiwi, brusnice.
Nasledujúca tabuľka obsahuje výber ovocia a zeleniny a ich obsah vitamínu C (v mg na 100 g plodu).
Rastlinný plod |
Obsah (mg/100 g) |
Rastlinný plod |
Obsah (mg/100 g) |
Šípky |
2000 |
Karfiol |
40 |
Čierny ribíz |
200 |
Citrón |
40 |
Ružičkový kel |
115 |
Mrkva |
35 |
Kiwi |
90 |
Cesnak |
17 |
Brokolica |
90 |
Redkvička |
17 |
Červený ribíz |
80 |
Ranné zemiaky |
16 |
Papája |
60 |
Celer |
8 |
Pomaranč |
50 |
Cibuľa |
5 |
Kapusta |
Toľko citácia z Wikipédie.
Ak neužívate vitamíny, odporúčame vám užívať aspoň najdôležitejší vitamín – vitamín C (min 3000 mg denne).
Napriek odhováraniu „naslovovzatých odborníkov“ ,ktorí síce v tomto obore nemajú žiadne skúsenosti, ale neodporúčajú nám užívať vitamín C vo vyšších dávkach, je vedecká skutočnosť o vitamíne C iná. Aj skúsenosti tých, pre ktorých je vitamín C každodennou súčasťou denného príjmu, sú pozoruhodné a povzbudzujúce.
Za nás môžeme povedať, že aj celá naša rodina , vrátane onkologicky chorej dcérky užívame vitamín C v množstve od 3000 do 7000 mg denne. 3000 mg máme ako minimálnu dávku a v prípade príznakov signalizujúcich ochorenie dávku zvyšujeme až na 7000 mg denne. Nikto z nás nemá ani pri tejto dávke žiadne vedľajšie účinky /napr. spomínané tráviace ťažkosti, hnačku../ a príznaky ochorenia do 24 hodín spravidla pominú. (pozn. autorov stránky)
Celú problematiku o vitamíne C veľmi pútavo a absolutne vyčerpávajúco spracoval Peter Tuhársky vo svojej knihe
„Vitamín C a megaskorbická liečba-zabudnutý poklad“
V prípade záujmu si ju teraz môžete stiahnuť v PDF formáte ZDARMA na váš e-mail.
Števo a Elka